Príčiny finančnej krízy v Spojených štátoch: Neinvestuj do čohokoľvek, čoho cena je nadhodnotená.

Začiatok finančnej krízy v roku 2008 otriasol svetovým hospodárstvom a jej následky pociťuje svetová ekonomika doteraz. Aké boli teda príčiny finančnej krízy v Spojených štátoch a nehrozí niečo podobné aj u nás?

Už v roku 2001, kedy prišlo k útokom na Svetové obchodné centrum v New Yorku sa americká centrálna banka rozhodla, že bude znižovať úrokové sadzby a bude ich udržiavať na svojich minimách, aby oživila hospodárstvo. To spôsobilo vyššiu dostupnosť hypotekárnych úverov pre domácnosti, vďaka čomu finančný sektor, ktorého centrum je na Wall Street začal sprostredkovať obchody s hypotekárnymi úvermi medzi ľuďmi, ktorí mali prebytočné úspory v bankách a ľuďmi, ktorí si chceli financovať kúpu nehnuteľnosti hypotekárnym úverom. Sprostredkovanie takýchto obchodov bolo možné iba do tej miery, dokiaľ sa medzi dopytujúcimi po hypotekárnych úveroch nachádzali bonitní klienti. Keďže finančný sektor s tohto sprostredkovania profitoval, bolo v jeho záujme, aby mohol sprostredkovať hypotekárne obchody aj medzi menej bonitnými klientmi a držiteľmi úspor, teda bankami. Preto finanční sprostredkovatelia začali bankám ponúkať balíky úverov, pričom v jednom balíku sa nachádzali dlžníci bonitní aj menej bonitní. Bonitní klienti plnili splátky úverov pravidelne a umožnili bankám plniť si svoje záväzky voči klientom aj v prípade, že menej bonitní klienti boli s plnením splátok úveru v omeškaní. Na takomto modeli mohli zarábať aj finanční sprostredkovatelia aj banky avšak až do istého bodu.

Zvýšením dostupnosti hypotekárnych úverov aj pre menej bonitných klientov za zvýšil aj dopyt po nehnuteľnostiach a preto ich hodnota začala narastať. Tu už môžeme hovoriť o vytvárajúcej sa hypotekárnej bubline – jav kedy ceny nehnuteľností tlačí nahor iba dopyt po nich. Zvýšená cena nehnuteľností musela byť logicky financovaná vyššími úvermi, pričom hodnota nehnuteľností na vrchole finančnej bubliny atakovala takmer dvojnásobok ich pôvodnej hodnoty. Ak investujeme do niečoho značne nadhodnoteného, zákonite o investované peniaze musíme prísť v prípade, že hypotekárna bublina tzv. spľasne, čo sa stalo koncom augusta 2008. Menej bonitní dlžníci už neboli schopní riadne a včas plniť splátky hypotekárnych úverov a banky začali pri týchto úveroch evidovať finančné straty a to aj v prípade, že mali k úverovanej nehnuteľnosti záložné právo a svoje úverové pohľadávky voči hypotekárnym dlžníkom mohli uspokojiť predajom nehnuteľnosti na dražbe. Avšak čím viac hypotekárnych dlžníkov nebolo schopných splácať hypotekárny úver, tým viac nehnuteľností sa ocitlo na dražbe a ich cena postupne začala klesať, pretože ponuka dražených nehnuteľností prevyšovala dopyt po kúpe týchto nehnuteľností. Postupne aj bonitní hypotekárni dlžníci prestali mať záujem o riadne splácanie hypotekárneho úveru, lebo postupne zisťovali, že kúpna cena ich nehnuteľnosti, ktorú financovali prostredníctvom hypotekárneho úveru bola často krát dvojnásobná v porovnaní s jej reálnou cenou. Banky evidovali čoraz viac strát, až tie najväčšie, ktoré podstupovali najvyššie riziko boli nútené začiatkom septembra 2008 vyhlásiť bankrot.

Záverom možno zhrnúť, že finančnému sektoru v Spojených štátoch sa nepodarilo vyrovnať polarizáciu v prijmoch do tej miery, aby mohol domácu ekonomiku udržať v chode napriek tomu, že mu v ceste nestáli žiadne alebo iba obmedzené regulácie zo strany federálnej vlády. 

V ankete k článku si môžete zodpovedať otázku, či ste dostatočne bonitný klient, ktorý bude schopný splatiť úver riadne a včas a či kúpna cena nehnuteľnosti, ktorú ste nakúpili vďaka hypotekárnemu úveru zodpovedá vzhľadom na jej polohu, technický stav a vek jej reálnej hodnote.