Chcem vysporiadať pozemok

Evidencia vlastníckych práv k pozemkom je v Slovenskej republike stále nedostatočná. Dôvodom tejto situácie bola právna úprava s pred roka 1989. V dobe socializmu sa snažil štát získať vlastníctvo k pôde v čo najvyššej miere. Robil tak rôznymi spôsobmi, či už odkupovaním pôdy, jej konfiškáciou a inými spôsobmi jej vyvlastňovania. Aj ak nebol vlastníkom pôdy, vlastnícke právo bolo s pomedzi vecných práv považované za podradné, čo naznačuje aj jeho právna úprava v posledných ustanoveniach občianskeho zákonníka v znení platnom do roku 1989.

Keďže v zásade bol štát vlastníkom väčšiny pôdy v štáte a pôdu dával iba do osobného užívania – čo je inštitút známy iba socialistickej právnej vede – bolo by nelogické až paradoxné, keby štát zdaňoval sám seba prostredníctvom dane z pozemku. Evidencia pozemkov bola teda nepotrebná, pretože kataster ako evidencia vlastníkov pôdy a iných nehnuteľností slúži a vždy slúžila predovšetkým na daňové účely. 

Hoci socialistické organizácie, užívatelia a vlastníci boli povinní nahlasovať zmenu v užívacích vzťahoch do 15 dní odo dňa, kedy k nim došlo, v zákone  o evidencií nehnuteľností nenájdeme takzvaný intabulačný princíp, podľa ktorého sa vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda až vkladom do evidencie nehnuteľností. Tento intabulačný princíp opustil už prvý socialistický občiansky zákonník č. 140/1950 Zb.

  Preto evidovanie zmeny vlastníka pre absenciu intabulačného princípu nebolo na nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti potrebné.  Mnohé právne vzťahy hlavne k pozemkom sú preto buď nedoložené alebo neaktuálne.  Zákon o evidencií nehnuteľností č. 22/1964 Zb. mal evidovať predovšetkým nehnuteľnosti v zastavanom území obce, pretože opustenie intabulačného princípu, podľa ktorého sa vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadodúda až vkladom do katastra, spôsobilo aj v zastavanom území obcí chaos a nedoloženosť právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce zostali právnou úpravou zákona o evidencií nehnuteľností nedotknuté, naďalej zostali v užívaní jednotných roľníckych družstiev a evidovanie zmeny vlastníka takýchto nehnuteľností  sa naďalej nevykonávalo. 

Zmenou režimu pozemkové vlastníctvo prešlo znova zo štátu na súkromných vlastníkov. Bola potrebná aj aktualizácia vlastníckych vzťahov, ktoré sa z vyššie spomenutých dôvodov v dobe socializmu neevidovali. Zákonom číslo 180/1995 Z. z. bol zavedený právny rámec registra obnovenej evidencie pozemkov. Register obnovenej evidencie pozemkov je verejná listina, ktorá sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom. Záznamové konanie je pomerne rýchle, pretože kataster nehnuteľností nemusí a ani nie je oprávnený skúmať obsah registra obnovenej evidencie pozemkov. Konanie o obnovenej evidencií pozemkov, ktorého výsledkom je samotný register prebieha v jednotlivých katastrálnych územiach postupne. Jeho cieľom je, aby súčasní vlastníci doložili listiny preukazujúce nadobudnutie vlastníctva k pozemkom, ktoré sú posudzované komisiou a pozemkovým úradom a na základe ktorých sa potom zapíšu ako aktuálni vlastníci do registra obnovenej evidencie pozemkov, ktorý bude následne zapísaný do katastra nehnuteľností v záznamovom konaní.

                V prípade, že konanie o obnovenej evidencie pozemkov v danom katastrálnom území ešte neprebehlo ale skutoční vlastníci, ktorých vlastníctvo k pozemku ešte nie je zapísané v katastri nehnuteľností, chcú z daným pozemkom nakladať, je možné využiť inštitút vydržania podľa ustanovení občianskeho zákonníka. Vydržať pozemok do vlastníctva môže každý, kto má faktické postavenie vlastníka takého pozemku. To znamená, že má platný titul nadobudnutia buď v podobe zmluvy alebo rozhodnutia štátneho orgánu a pozemok po dobu ustanovenú zákonom (10 rokov) nepretržite užíva. Ak daná osoba spĺňa tieto podmienky, notár môže podľa notárskeho poriadku osvedčiť, že žiadateľ o vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k pozemku je dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí (má platný ale neevidovaný titul nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku) a že sa vzhľadom k danému pozemku aj chová ako vlastník (užíva ho nepretržite po zákonom stanovenú dobu a v jeho užívaní ho nikto neruší a teda nikto jeho vlastníctvo ani po zákonom stanovenú dobu nespochybňuje). Aby mal notár istotu, že žiadateľ o vydanie osvedčenia skutočne do vlastníctva pozemok vydržal, vyžaduje vyjadrenia evidovaných vlastníkov pozemku, prípadne ich právnych nástupcov, ktorí nie sú ako vlastníci evidovaný, o tom, že k samotnému vydržaniu vlastníckeho práva nemajú výhrady. Základnými náležitosťami takého vyjadrenia sú identifikácia evidovaného vlastníka a identifikácia samotného pozemku. Často je potrebné získať aj takéto písomné vyjadrenie obce v ktorej sa pozemok, ktorý je predmetom vydržania nachádza, poprípade vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu, pretože niektoré pozemky môžu byť na základe zákona iba vo vlastníctve obce alebo štátu a nemôžu byť spôsobilým predmetom vydržania. Ak žiadateľ o vydanie osvedčenia notárovi predloží listiny, preukazujúce  platný titul nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku, z ktorého vyplýva, že pozemok užíva najmenej po zákonom stanovenú dobu a príslušné vyjadrenia, notár vydá osvedčenie o nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku vydržaním. Toto osvedčenie je rovnako verejnou listinou, tak ako je tomu v prípade registra obnovenej evidencie pozemkov a preto sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom.

         Tretí prípad, ktorý smeruje k aktualizácií vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam je dedičské konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa. Toto dedičské konanie prebieha v prípade, pozemkov, ktoré sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Ako bolo už vyššie spomenuté, tieto pozemky boli v užívaní jednotných roľníckych družstiev a preto prípadní vlastníci nemohli s nimi ani nakladať a neboli predmetom dedičského konania po poručiteľovi. Preto je možné, že po zázname registra obnovenej evidencie do katastra nehnuteľností sa bude na liste vlastníctva nachádzať už nežijúci vlastník. Ak chcú jeho dedičia s takým pozemkom nakladať, musia podať návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi. Takéto konanie môže navrhnúť za príslušný poplatok nie len osoba, ktorej svedčí dedičské právo či už zo zákona alebo zo závetu, ale aj iná osoba, keďže ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu. Podľa ustanovenia § 211 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok): „Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.“ Podľa odseku 2 tohto ustanovenia: „V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.“   Vydaním uznesenia o dedičstve sa dedičské konanie končí. Toto uznesenie vydáva notár v postavení súdneho komisára a zo zákona je aj táto listina verejnou listinou, ktorá sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom. Treba upozorniť, že tieto pozemky v extraviláne sú pozemky registra E, ktoré nemajú vytýčené hranice a neexistuje k nim teda ani geometrický plán. Preto kataster nehnuteľností neručí za správnosť výmery uvedenej na liste vlastníctva.