Lacná pracovná sila ako komparatívna (ne)výhoda verzus bývanie mladých.

Vážené dámy, vážení páni, komparatívna výhoda sa vytráca a stáva sa nevýhodou.

Nie je tomu tak dávno, čo sme sa pripravovali na vstup do Európskej únie.  Začiatkom roka 2000 naša ekonomika bojovala s problémom nedostatočnej konkurencieschopnosti v porovnaní s ekonomikami Únie. Skrachované štátne podniky, ktoré neboli schopné konkurovať svojimi výrobkami ekonomike západu a z toho vyplývajúci rast nezamestnanosti dostali ekonomiku do situácie, že mohla konkurovať iba lacnou pracovnou silou. Lacnú pracovnú silu vtedy však predstavovalo práceschopné a zamestnané obyvateľstvo, ktoré vďaka predošlému režimu malo svoju bytovú otázku už vyriešenú. Avšak iba táto skupina zamestnaného obyvateľstva mohla a doteraz môže konkurovať svojou lacnou pracovnou silou, vďaka ktorej do slovenskej ekonomiky investovali zahraniční investori a vybudovali tu potrebný kapitál – stroje, budovy, výrobné postupy – aby produkcia našej ekonomiky mohla tej západnej konkurovať.  Do tohto momentu môžeme hovoriť o takzvanej komparatívnej výhode našej ekonomiky, ktorá sa však s nástupom mladej generácie do pracovného procesu stáva postupne komparatívnou nevýhodou. Táto nová generácia pracujúcich už totiž nemôže konkurovať lacnou pracovnou silou a to z nasledovných dôvodov:

1. Mladá generácia má tvoriť hrubý domáci produkt, čiže produkovať hodnoty v ekonomike a musí byť za produkciu týchto hodnôt aj spravodlivo odmenená. Nie je možné, aby mladý človek s ambíciou založiť si vlastnú rodinu mohol pracovať za trojnásobne nižšiu mzdu v porovnaní s priemerom EÚ. Ak budeme uvažovať nad cenou práce ako nad trhovou cenou práce iba v rámci Slovenskej republiky, k nevyhnutnému rastu miezd pre novú generáciu pracujúcich nedôjde. Mladí ľudia budú nútení naďalej financovať celú kúpu nehnuteľnosti prostredníctvom hypotekárneho úveru a obávať sa, že prídu o zamestnanie aj o bývanie v prípade, že by požadovali navýšenie mzdy.
2. Mladá generácia musí byť spravodlivo odmenená, pretože je nevyhnutné starnúci bytový fond obnoviť. Výstavba nových bytov stagnuje a preto cena bytov, ktoré sú momentálne v „strednom veku“  neklesá. Výstavba stagnuje, pretože developer chce alebo potrebuje dostať za novovybudovaný komplex bytov ich hodnotu v čo najkratšom čase, aby mohol realizovať projekt ďalší. V zahraničných denníkoch sa dozviete, že Slováci chcú bývať iba  vo vlastnom a nie sú ochotní sťahovať sa do prenájmu, pričom v západných ekonomikách je bývanie v prenájme alebo podnájme úplne bežné. Ale nik neprezradí, či sa v západných ekonomikách vôbec nestavia alebo či výstavbu bytov podporuje štát z daní a tá nie je iba na pleciach developerov.
3. Mladá generácia musí byť spravodlivo odmenená, aby mohla kupovať tovary a služby aj domácich podnikov, ktoré takto môžu zahraničným investorom aspoň čiastočne konkurovať, pretože regionálny podnik bude mať vždy nižšie náklady na prepravu tovarov a služieb v rámci regiónu, a dá prácu ďalším v danom regióne a región sa nebude musieť spoliehať iba na dobrú vôľu investora, ktorý tam vystavia fabriku aby zamestnal lacnú pracovnú silu. Inak povedané, globalizácia ekonomiky má ja svoje nevýhody – zvýšená spotreba ropy v prípade, že tovar, ktorý sa dá vyrobiť v regióne sa dovezie z Číny, pretože cenou ešte dokáže konkurovať aj v prípade, že značná časť ceny hradí prepravné náklady.
4. Mladá generácia musí byť spravodlivo odmenená za vykonanú prácu aj z toho dôvodu, že časť ich odmeny za prácu je príjmom štátneho rozpočtu v podobe daní z príjmov a príjmom iných fondov – rozpočet sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne. Ak najmä v rozpočte sociálnej poisťovne budú potrebné prostriedky chýbať, predošlá generácia bude musieť pracovať stále dlhšie a dlhšie a sťaží tak vstup mladých na trh práce.
5. Mladá generácia musí byť spravodlivo odmenená, pretože ak budú chýbať potrebné prostriedky v štátnom rozpočte, služby poskytované štátom sa budú stále viac a viac zhoršovať a štát sa bude musieť stále viac a viac zadlžovať.

A čo je to teda tá spravodlivá odmena za vykonanú prácu? Už aj Adam Smith – doteraz jeden z najuznávanejších ekonómov tvrdil, že zamestnanca treba odmeniť  istou časťou produktu, ktorý sám vyrobil – ak za mesiac vyrobil tovary v hodnote 500 000 € vďaka zahraničnému kapitálu (stroje, budovy, výrobné postupy...) zahraničného investora, tak si zaslúži odmenu za vykonanú prácu 5000 € za mesiac. Predpokladáme, že zamestnávateľ v trhovej ekonomike rozmýšľa ekonomicky a snaží sa minimalizovať náklady výroby (vstupy) na minimum a maximalizovať hodnotu výsledného výrobku (výstup). Rovnako tvrdí, že zamestnávatelia chcú odmeňovať zamestnancov čo najnižšími mzdami, aby maximalizovali svoje zisky a preto sú ochotní ponúknuť odmenu za vykonanú prácu, ktorá sa zhoduje s trhovou odmenou – teda v prípade Slovenska 800 € v hrubom, pričom ide o priemernú mzdu, ktorá nevypovedá o tom, aké percento ľudí dostáva hrubú mzdu, ktorá je pod tou priemernou a aké percento ľudí dostáva hrubú mzdu, ktorá je nad tou priemernou. Do jednej týchto dvoch skupín sa môže zaradiť iba sám čitateľ tohto článku.  

Na základe vyššie uvedeného teda nemožno za spravodlivú mzdu považovať trhovú mzdu v rámci Slovenskej republiky, pretože slovenský trh je už 12 rokov súčasťou toho európskeho. Teda vážené dámy, vážení páni, komparatívna výhoda sa vytráca a stáva sa nevýhodou.